Všade je plno turistov. Chodia, vytriešťajú oči a je evidentné, že nerozumejú tomu, čo vidia. Sú tu preto, aby mohli povedať, že videli veľkého Salvadora Dalího. Cítim ho, je tu, tie energie stále fungujú. Ťahá ma to dole. O poschodie nižšie je málo turistov, je tu priestor a chodba obložená mramorom. Volá ma. Áno, tu je pochovaný. Kľakám si na dlážku a modlím sa k nemu. Aspoň trochu tvojho bláznovstva, tvoje úžasné nápady, obrazy, objekty a myšlienky. Vtedy prídu dvaja turisti z Japonska. Keď ma vidia, vzrušene gestikulujú a utekajú po ochranku. Ďalší blázon. A ja len prosím o milosť pri veľkom majstrovi. Geniálny, úžasný, zbožňovaný, ale aj nenávidený a nepochopený. Bláznivý a nesmrteľný. Každý pozná jeho vykrútené fúzy s muchou a vytreštené oči.
